Autor Jana Kusa

Keď hlava ešte beží, ale telo už chce spať

poznáte to, deň sa skončil, svetlá zhasnú, telo je unavené a myseľ si práve otvorí všetky okná s myšlienkami naraz. Čo bolo, čo bude, čo sme nestihli, čo by sme ešte mali. Spánok ako keby čakal za dverami, ale dnu ešte nepustí. Práve preto mám rada chvíle pred večerom, keď sa svetlo zmení a zapadá slnko. Farby sa stíšia, vzduch je iný a ak si v tom momente dovolíte len chvíľu predýchať, večer dostane úplne iný rozmer. Stačí sa na chvíľu zastaviť, vnímať nádych a výdych, a nechať deň trochu odísť spolu so svetlom. Potom je aj zaspávanie pokojnejšie, menej ako boj a viac ako prirodzené pokračovanie dňa.

Presne v týchto chvíľach mi najviac pomáha dych ako jemný signál telu a hlave, že už nemusia bežať. Dnes vám dám pár tipov na dýchanie, ktoré sama používam, keď sa mi ťažšie zaspáva. Spánok nie je vždy perfektný, ale keď sa aspoň priblížime k pravidlu 80/20 tak si ozaj všimneme zmeny na fyzickej ale aj mentálnej úrovni. Popri tom si povieme aj o yoga nidre, lebo sa tieto dve veci často mýlia. Yoga nidra nie je večerný nástroj na zaspávanie. Je to skôr vedomý oddych cez deň alebo poobede, po ktorom sa často cítite oddýchnutejší, nie ospalejší.

Tipy na ľahšie zaspávanie

Ak by ste si mali zapamätať len jednu vec, nech je to táto: výdych je brána k pokoju. Keď sme v strese, dýchame rýchlo a plytko a telo ostáva v režime, že ešte treba niečo riešiť. Keď výdych jemne predĺžime, dáme nervovej sústave signál, že môže prepnúť do oddychu a regenerácie. Večer v ľahu skúste nádych nosom úplne prirodzene, bez snahy o výkon a výdych nosom alebo cez mierne pootvorené pery o kúsok dlhší. Nemusíte počítať do dokonalosti. Stačí pocit, že výdych je jemne dlhší ako nádych. Tri až šesť opakovaní často úplne stačí na to, aby sa tep spomalil a telo dostalo správnu správu.

Ak je v hlave príliš veľa, pomáha mi ešte jemnejšia verzia: nádych nosom a pomalý výdych cez mierne pootvorené pery, ako keď fúkate do horúceho čaju. Tento výdych má v sebe niečo uvoľňujúce, niečo medzi odfúknutím si po ťažkom dni a vedomým uvoľnením. Robím to vtedy, keď cítim, že sa v tele ešte drží napätie dňa a myšlienky nechcú stíchnuť. Pozorujte popri tom brušnú dutinu a trup a panvu, ako sa uvoľnuje a rozpína.

Pred spaním nepotrebujeme dýchať správne ako napríklad pri plávaní. Potrebujeme dýchať tak, aby sa telo cítilo bezpečne. Položte si jednu ruku na brucho a sledujte, či sa pri nádychu jemne zdvihne a pri výdychu vráti späť. Ak vám ide dýchanie nosom ťažko, nenúťte sa. Dýchajte tak, ako je vám príjemne. Jemnosť je dôležitejšia než technika, najmä vtedy, keď už aj tak máte dosť všetkého. Popri tom ako dýchate skúste mať úplne uvoľnenú spodnú sánku, jazyk len tak voľne opretý o spodné zuby a len jemne a pomaly dýchať. 

Spánok sa nedá vynútiť. Čím viac ho naháňame, tým viac uteká. Dych pripomína, že nemusím spánok loviť. Môžem telu vytvoriť podmienky, aby prišiel sám.

Yoga nidra ako hlboký oddych počas dňa

Yoga nidra sa často prekladá ako jógový spánok a z názvu to vyzerá akoby bola určená na noc. Nie je. Yoga nidra je vedomý oddych v ľahu, pri ktorom telo ide do hlbokého uvoľnenia, no cieľom nie je zaspať. Práve naopak. Mnohí po nej odchádzajú oddýchnutejší, pokojnejší a akoby vypnú ten vnútorný hluk, ktorý máme a naberú energiu. Preto ju používam cez deň alebo poobede, keď potrebujem regeneráciu, ale nie nutne spánok.

Jedna z najkrajších vecí na yoga nidre je spôsob, akým vedie pozornosť telom. Nie je to cvičenie v klasickom zmysle. Skôr je to jemná prehliadka seba, skoro každej jednej časti tela. Pozornosť sa pomaly posúva, rotuje cez rôzne časti tela, od nôh po hlavu alebo podľa vedenia nahrávky a vy nemusíte nič. Len vnímate. Niekedy teplo, niekedy ťažobu, niekedy skoro nič. A práve tým, že myseľ dostane jasnú a jednoduchú úlohu putovať po tele, prestane tak zúfalo behať po starostiach dňa. Telo sa uvoľňuje, myšlienky sa upokojujú a vy ostávate pri vedomí, aj keď sa stav podobá na hranicu medzi bdením a spánkom.

V jednej PET štúdii z roku 2002 vedci sledovali mozog počas yoga nidry a zaznamenali výrazný nárast uvoľňovania dopamínu v oblastiach spojených s motiváciou a vnútornou odmenou. Hovorí sa o náraste až okolo 65 percent oproti východiskovej hladine. Štúdia bola malá, takže ju netreba brať ako konečnú pravdu o všetkom, ale ako zaujímavý náznak toho, prečo sa po takejto praxi ľudia často necítia ospalí, ale akoby znova nabití chuťou fungovať.

EEG merania počas yoga nidry zase ukazujú posun smerom k theta aktivite, teda k vlnám, ktoré poznáme z hlbokej relaxácie a z hraničných stavov pred spánkom. Zaujímavé je, že časť mozgu môže ísť do režimu podobného lokálnemu spánku, kým človek ako celok ostáva pri vedomí. Inými slovami, telo a mozog dostávajú hlboký oddych, no vy úplne nevypnete. Preto má yoga nidra iný charakter než klasické zdriemnutie. Je to vedomé uvoľnenie bez cieľa zaspať. Po yoga nidre ľudia často odchádzajú pokojní a zároveň funkční, čo je presne to, čo potrebujete cez deň, keď ešte niečo máte pred sebou. Podľa novších výskumov pravidelná prax yoga nidry môže zlepšiť aj nočný spánok a kognitívne spracovanie, hoci ju robíte cez deň. Regenerácia cez deň teda nekradne noc. Skôr jej niekedy pomáha. Vyberte si čo vyhovuje a funguje vám. Ja si väčšinu dní yoga nidru doprajem, vždy keď môžem. Hneď potom mi začína nový deň a ja mám silu fungovať až do večera. 

Ak chcete vyskúšajte si to so mnou

Yoga nidru najradšej robím s vedením. Hlas vás drží v praxi, pozornosť vie, kam ísť a vy nemusíte nič len nasledovať hlas. Ak by ste chceli vyskúšať vedenú nahrávku, napíšte mi a rada vám ju pošlem. Bez nátlaku, bez veľkých sľubov. Len pozvánka k praxi, ktorá mne osobne veľmi pomáha naberať silu späť uprostred dňa.

Večer mi pomáha dlhší výdych. Cez deň mi pomáha vedomý oddych. Telo to väčšinou veľmi dobre vie, len mu treba dať správny nástroj v správnu chvíľu. Spánok nechávam noci. Yoga nidru nechávam dňu. A medzi tým všetkým ostáva dych, ktorý mám vždy so sebou, či už idem spať, alebo si len na chvíľu ľahnem a nechám pozornosť putovať telom, kým sa vo mne niečo jemne uvoľní.

Príjemné dýchanie a zaspávanie prajem

Indonéziu navštevujem pravidelne už od roku 2017. Poznám tu cesty, vône, rytmus dňa. Cítim sa tu často viac ako doma než kdekoľvek inde. Nie preto, že by tu bolo všetko jednoduché, ale práve preto, že tu viem byť aj vtedy, keď sa veci nevyvíjajú tak, ako by si človek prial.

Tentoraz to nebolo len o miestnych ľudoch, oceáne, džungli, čare chrámov, mantier a všetkého, čo toto miesto v sebe nesie. Tentoraz to bola tá najväčšia bolesť, akú som v živote doteraz zažila.

V jednom momente sa mi na nohe po celom lýtku a kolene objavili červené pruhy, neskôr pľuzgiere. A s nimi ukrutná bolesť, akú som dovtedy nepoznala. Nebola ostrá, ani krátka, skôr taká, akoby som stála v ohni a niekto stále podhadzoval. Každý pohyb ju znova rozžhavil. Koža bola napätá, horúca, úplne cudzia na mojom vlastnom tele. Pár hodín som vôbec nevedela chodiť, len som vláčila nohu za sebou, lebo som ju nevedela zohnúť.

Najprv som nechápala, čo sa deje. Potom som si spomenula, že pred pár rokmi som mala na ruke podobnú, ale úplne maličkú škvrnu. Miestni mi vtedy vysvetlili, že to môže byť od drobného chrobáka, ktorého volajú tomcat. Vyskytuje sa už aj inde vo svete, dokonca aj vo Francúzsku. Tento nenápadný chrobáčik nevstrekne jed do tela ako had, no keď sa dotkne kože, uvoľní sa z neho toxická látka zvaná pederín. Pri kontakte dokáže spôsobiť silnú reakciu pripomínajúcu popáleninu s pľuzgierami. V nemocnici mi povedali, že to je porovnateľné s chemickými popáleninami druhého stupňa. V literatúre sa pederín označuje za mimoriadne silný toxín. V laboratórnych pomeroch je dokonca uvádzaný ako silnejší než jed kobry. Na koži však ide skôr o veľmi bolestivú, lokálnu reakciu a nie o systémovú otravu.

Píšem preto, lebo viem, že bolesť, či už fyzická, či vnútorná, prichádza aj vtedy, keď to vôbec nečakáš. Aj vtedy, keď si na mieste, ktoré miluješ. Aj vtedy, keď sa cítiš ako „doma“.

Nie každý deň prináša to, čo by sme si želali. Mnohokrát sa ocitneme v ťažkostiach, v problémoch, v napätí, na ktoré telo zareaguje skôr, než si myseľ stihne uvedomiť, čo sa vlastne deje. A práve v tých momentoch nie je vždy hneď k dispozícii riešenie. Niekedy je k dispozícii len chvíľa a rozhodnutie, či sa proti tomu budeš brániť ešte viac, alebo či sa aspoň na okamih vrátiš k sebe.

Práve v najhoršom a aj pár dní potom mi pomohli dychové cvičenia, ktoré sú ozaj nápomocné aj v ťažkých situáciach. Nie ako zázrak. Skôr ako opora. Nádych ústami smerovaný do hrudníka, do priestoru srdca. A potom vokalizovaný výdych, tichý zvuk, niečo medzi odfúknutím si po ťažkom dni a hlbokou úľavou. Nie silno, len tak, aby telo a myseľ dostali signál: ešte dýcha, ešte je tu, ešte to zvládne a presmerovali tok myšlienok z bolesti na dych. Je to veľmi silná dychová technika (najlepšie pod vedením lektora).

Popri tom prišli aj slzy. Veľa sĺz. Žiadne zúfalstvo ale skôr od uvoľnenie. Všetkého, čo sa v priebehu času potichu nakopilo. Bolesti, napätia, vecí, ktoré som možno ani nevedela pomenovať. Telo si to zrazu dovolilo pustiť, dosť na to, aby som sa prestala cítiť úplne sama vo vlastnej koži.

Dych tomu dal rytmus. Hlas tomu dal tvar. A veci si zrazu prirodzene sadli na svoje miesto. Práve preto, že som sa na chvíľu naozaj stretla sama so sebou. Práve tu a práve teraz. Ďakujem všetkým, ktorí boli so mnou v kontakte a na diaľku mi pomáhali predýchať tú ukrutnú bolesť a posielali mi veľmi veľa dobrých myšlienok a uistení, že to bude dobré a všetko sa rýchlo zahojí. Vďaka vám. Bolo to fakt úplné peklo.

Indonézia mi priniesla aj takéto momenty. No uvedomenie si, že sa môže stať čokoľvek a kdekoľvek, mi paradoxne prinieslo viac pokoja než strachu a vďačnosť za všetko krásne, čo táto cesta aj napriek tomu priniesla: nové, hlboké priateľstvo, hlbšie spojenie so sebou a všetko ostatné, čo našlo cestu do môjho srdca.

Lebo domov nie je miesto, kde sa nič nestane. Domov je miesto, kde si hlboko v samom sebe, tam, kde vieš zostať pri sebe, aj keď telo kričí a myseľ divoko uteká.

Mantra ako nástroj mysle, dych ako most do tela.

V sanskrte znamená MAN myseľ a TRA nástroj. Mantra je teda doslova nástroj mysle. Niečo, čím si vieš upratať to, čo sa v tebe odohráva, aj keď tomu nerozumieš do detailu. Mantra je vibrácia, ktorá má svoj tvar a svoj smer. Keď ju opakuješ, dáva tvojej mysli niečo, čoho sa môže držať, a myseľ, keď má čoho sa držať, prestáva blúdiť.

Každý zvuk, ktorý zo seba vydáš, je vlastne výdych, každý spev, každé „mhm“, každý šepot, to všetko sú predĺžené výdychy s vibráciou. Na kurzoch alebo pobytoch sa snažíme predlžovať dĺžku dychu, čím dlhší je výdych, tým hlbšie sa upokojíš, lebo predĺžený výdych aktivuje parasympatikus, blúdivý nerv, a telo dostáva signál, že je v bezpečí. Mantra to robí ľahko. Nemusíš počítať, nemusíš nič tlačiť, stačí, že znieš.

AUM, často písané ako OM, je v jogovej tradícii považované za prapôvodný zvuk – zvuk, z ktorého všetko vzniká a do ktorého sa všetko vracia. Skladá sa z troch samostatných zvukov, ktoré sa spájajú do jedného:
A začína v bruchu – otvorené hrdlo, otvorené ústa.
U sa presúva do hrudníka – pery sa zaobľujú.
M sa uzatvára v hlave – pery sa zatvárajú, vibrácia rezonuje v lebke.
Každé AUM je celá cesta: z brucha do hlavy, z plného zvuku do jemnej vibrácie a napokon do ticha, ktoré nasleduje.
Práve toto ticho je často najdôležitejšou časťou celej praxe.

Z medicínskeho pohľadu sa pri AUM deje viacero vecí naraz. Tvoj nádych je krátky, ale výdych môže trvať desať, pätnásť, aj dvadsať, tridsať sekúnd, pokiaľ vydržíš, a presne to potrebuje nervový systém, aby prepol z aktivačného režimu (sympatiku) do upokojujúceho (parasympatiku).Počas spevu dokážeme výrazne predĺžiť výdych. Presne o to ide. Kapacita dychu je obmedzená, preto sa s ním učíme narábať vedome a úsporne. Spievanie Óm je pritom jeden z najjemnejších a najúčinnejších spôsobov, ako to robiť. Zvuk vzniká v hrtane, kde prenikajú aj vetvy blúdivého nervu, takže vibrácia mu dáva jemnú masáž, a to znižuje tepovú frekvenciu, krvný tlak aj celkové napätie. M rozozvučí čelovú, čeľustnú a nosovú dutinu, cítiš to ako jemné brnenie v tvári a v hlave, a výskumy ukazujú, že to zvyšuje tvorbu oxidu dusnatého v nosových dutinách až pätnásťnásobne v porovnaní s tichým výdychom, čím rozširuje cievy a zlepšuje okysličenie. A aby zvuk vôbec znel dlho, treba pracovať s bránicou, hlavným dýchacím svalom, ktorý pri strese „zatuhuje“. AUM ho uvoľňuje jemne, ale dôsledne. Toto všetko sa deje samo, bez akéhokoľvek aktívneho úsilia z tvojej strany.

Z hlasovej, alebo opernej stránky, je to ešte zaujímavejšie. Speváci a hlasoví terapeuti dávno vedia to, čo joga vie tisícročia, a to že hlas lieči. Keď znieš dlhé A, aktivuješ hrudný kôš ako rezonančnú skriňu. Keď prejdeš do U, zvuk sa zaoblí a presunie do strednej polohy, do priestoru, ktorý speváci volajú mixed voice. A keď zatvoríš pery do M, celá lebka sa zmení na malý orchester. Nemusíš spievať čisto, nemusíš trafiť tón, pretože mantra je o rezonancii. Preto AUM funguje aj ľuďom, ktorí o sebe tvrdia, že nevedia spievať. Telo neporovnáva, telo iba reaguje na vibráciu.

Ako na to?
Ak to chceš skúsiť, sadni si pohodlne, chrbát rovný, ramená nízke, a zavri oči. Urob plný, pomalý nádych nosom, najprv do brucha, potom do hrudníka. Otvor ústa a začni so zvukom A, drž ho dovtedy, kým ti je príjemný. Potom pomaly zaobľuj pery do U a sleduj, ako sa zvuk presúva z brucha do hrudníka. Nakoniec zatvor pery do M a cíť, ako vibrácia putuje do tváre a hlavy. Skús, aby A, U aj M trvali približne rovnako dlho, pretože práve tým rovnomerným rozdelením prejdeš celou tou cestou tak, ako má byť prejdená. Keď zvuk dokončíš, zostaň ešte chvíľu v tichu, ktoré po ňom nasleduje, tam sa to celé deje. Začni s tromi opakovaniami, časom si môžeš skúsiť deväť, alebo sa jednoducho nechať uniesť.

Najlepšie ti AUM poslúži ráno, keď sa chceš ukotviť ešte predtým, ako siahneš po telefóne a začneš deň. Aj večer pred spaním, keď myseľ nechce ticho. V momente úzkosti, keď aj jedno jediné AUM stačí na to, aby si telo pripomenulo, že vie dýchať. A v meditácii, ako brána do ticha. Je to veľmi jemná technika a pre takmer každého bezpečná. Ak máš zápal hrtana alebo akútne problémy s hlasivkami, radšej s tým ešte počkaj. Ak ti vibrácia spôsobuje závrat, skráť dĺžku zvuku. V tehotenstve je AUM nielen bezpečný, ale často priamo odporúčaný, pretože vibrácia upokojuje matku aj dieťa.

S týmto zvukom som sa stretla už dávno, ale prvýkrát, som ho ozaj precítila v chráme v Indonézii, kde najskôr znela mantra a potom dlhý OM, ktorý akosi nasledoval po zvuku zvončeka. Celá tá situácia sa veľmi ťažko opisuje slovami, ale tak mocný zvuk v sebe a okolo seba som nikdy predtým nepočula a nezažila. Ten zvuk neznamenal iba niečo, čo som počula a čo prešlo okolo. Naplnil celý priestor, vonku aj vnútri, a znel až do úplného ticha, ktoré potom vyplnilo všetko, čo bolo prázdne, nepokojné a nespokojné.

Je to jemný spôsob, ako sa vrátiť k sebe a nechať hluk v hlave pomaly utíchnuť. Dych tomu dá rytmus, hlas tomu dá tvar a veci si zrazu prirodzene sadnú na svoje miesto. Nie preto, že je všetko dokonalé, ale preto, že sa na chvíľu naozaj stretneš so sebou, v prítomnom momente.

Jar je už cítit vo vzduchu, dni sa predlžujú a to je ideálny čas zastaviť sa, nadýchnuť a skúsiť, či sa aj naše nádychy a výdýchy dajú trochu zharmonizovať s rytmom nosných dierok.

Dych je jedna z mála telesných funkcií, ktoré sú zároveň automatické aj vedome ovládateľné. Väčšinu času prebieha bez našej pozornosti. Zároveň ho však dokážeme vedome spomaliť, prehĺbiť alebo nasmerovať. Práve v tomto prepojení autonómneho a vedomého riadenia spočíva dôvod, prečo sa dych už tisícročia používa ako nástroj regulácie tela aj mysle. Jednou z najznámejších techník je Nadi Shodhana, striedavé dýchanie nosnými dierkami. Samotný názov má zaujímavý význam. Slovo nadi pochádza zo sanskrtu a označuje energetické kanály alebo dráhy, ktorými podľa jogovej tradície prúdi životná energia v tele. V modernom jazyku sa prirovnáva k meridiánom známym z čínskej medicíny alebo voľnejšie k sieťam nervov a regulácie v tele. Slovo shodhana znamená očistenie, prečistenie alebo harmonizáciu. Nadi Shodhana sa preto často prekladá ako očistenie energetických kanálov alebo harmonizácia dychových dráh.

V tradičnej jogovej praxi sa však k tejto technike nepristupuje naraz. Má svoju prirodzenú postupnosť, ktorá pomáha telu aj nervovému systému zvyknúť si na nový rytmus dychu.

Moderná fyziológia dnes potvrdzuje niečo, čo si jogíni všimli už dávno. Prúdenie vzduchu cez ľavú a pravú nosnú dierku nie je počas dňa rovnaké. Existuje takzvaný nosový cyklus. U zdravého človeka sa dominantná nosná dierka prirodzene mení približne každých 90 až 120 minút. Tento proces súvisí s autonómnym nervovým systémom a jemnými zmenami prekrvenia nosovej sliznice. Aj preto sa pri nácviku striedavého dýchania začína veľmi jednoducho a postupne.

Prvým krokom je pokojné dýchanie iba ľavou nosnou dierkou. Sadnite si s prirodzene vzpriamenou chrbticou a uvoľnenými ramenami. Pravú nosnú dierku jemne uzavrite palcom pravej ruky a nechajte dych plynúť iba ľavou stranou. Nádych aj výdych prebieha cez tú istú nosnú dierku. Dýchanie by malo byť tiché, plynulé a bez námahy. Z fyziologického hľadiska má dýchanie ľavou nosnou dierkou skôr upokojujúci charakter. Niektoré štúdie naznačujú, že môže podporovať aktivitu parasympatického nervového systému, ktorý je spojený s regeneráciou, trávením a odpočinkom. Na začiatok si môžete dopriať 7 nádychov ľavou nosnou dierkou a potom prejsť na dýchanie pravou nosnou dierkou. Postup je rovnaký, len tentoraz jemne uzavriete ľavú nosnú dierku prstenníkom a dýchate iba pravou. Nádych aj výdych zostávajú pokojné a prirodzené. V tradičnej jogovej terminológii sa pravá nosná dierka spája skôr s aktivitou a energiou. Zaujímavé je, že niektoré fyziologické merania ukazujú mierne zvýšenie metabolickej aktivity pri dýchaní pravou nosnou dierkou. Preto sa táto forma niekedy používa pred mentálne náročnou prácou alebo pred pohybovou aktivitou. Stačí jedna až tri minúty denne. Je dobré zostať pri tejto forme približne týždeň až dva, aby si telo zvyklo na pokojný rytmus nosového dýchania.

Potom postupne môžete prejsť na krok, ktorý predstavuje prechod medzi jednostranným dýchaním a plnou technikou. Nadýchnete sa ľavou nosnou dierkou, potom ju jemne uzavriete, otvoríte pravú a vydýchnete pravou. Potom sa opäť nadýchnete ľavou a vydýchnete pravou. Dych teda vstupuje do tela ľavou stranou a odchádza pravou. Tento rytmus sa praktizuje niekoľko minút denne. Aj tu je dobré zostať aspoň jeden až dva týždne, aby sa dych stabilizoval a pohyb prstov aj dychu sa stal prirodzeným.

Až po približne mesiaci takejto prípravy je vhodné prejsť na plnú Nadi Shodhana, klasické striedavé dýchanie. Nadýchnete sa ľavou nosnou dierkou, potom ju uzavriete a vydýchnete pravou. Následne sa nadýchnete pravou, uzavriete ju a vydýchnete ľavou. Tento cyklus sa potom plynulo opakuje niekoľko minút.

Pri tejto technike sa tradične používa pravá ruka. Ja osobne používam ľavu, lebo som ľaváčka, ale ak robím cvičenie dlhšie, ruky si pokojne vystriedam. Existujú dva bežné spôsoby, ako prsty položiť. V prvom variante sa palec používa na uzatváranie pravej nosnej dierky a prstenník na uzatváranie ľavej. Ukazovák a prostredník sa jemne opierajú o čelo medzi obočím. Tento spôsob pomáha niektorým ľuďom udržať ruku stabilnú a zároveň podporuje pocit sústredenia. Druhý variant je ešte jednoduchší. Ukazovák a prostredník zostávajú uvoľnené a nepoužívajú sa. Palec uzatvára pravú nosnú dierku a prstenník alebo malíček uzatvára ľavú. Oba spôsoby sú správne a výber závisí najmä od pohodlia a prirodzenosti pohybu.

V mnohých dychových technikách sa dnes ľudia učia priamo túto poslednú formu striedavého dýchania. Pre väčšinu zdravých ľudí to nemusí byť problém. Ak však človek ešte nemá stabilný a pokojný dych, príliš rýchly prechod na zložitejšiu techniku môže byť pre nervový systém skôr mätúci než upokojujúci. Dych je totiž priamo prepojený s autonómnym nervovým systémom a náhle zmeny rytmu môžu niekedy vyvolať nepokoj alebo napätie. Postupné kroky dávajú telu čas prispôsobiť sa a vytvoriť prirodzený rytmus.

Z neurofyziologického hľadiska je Nadi Shodhana zaujímavá najmä tým, ako môže ovplyvňovať reguláciu stresu. Dýchanie nosom aktivuje receptory v nosovej dutine, ktoré prostredníctvom trojklanného nervu komunikujú s mozgovým kmeňom. Tieto signály následne ovplyvňujú dýchacie centrum, srdcovú frekvenciu aj stresovú reakciu organizmu. Niektoré výskumy naznačujú, že pravidelné striedavé dýchanie môže podporovať variabilitu srdcovej frekvencie (HRV), čo je jeden z ukazovateľov adaptability nervového systému.

Nadi Shodhana je preto viac než len stará jogová technika. Je to jednoduchý spôsob, ako sa postupne naučiť pracovať s rytmom dychu a jemne podporiť rovnováhu medzi aktivitou a regeneráciou v tele. Niekoľko minút pokojného dýchania denne môže spomaliť pulz, stabilizovať dych a priniesť pocit mentálnej jasnosti.

Na konci praxe je dobré na chvíľu zavrieť oči a nechať dych plynúť prirodzene. Bez kontroly a bez snahy niečo meniť. Po niekoľkých minútach vedomej práce sa dych často sám prehĺbi a spomalí. Je to jednoduchá pripomienka, že niekedy stačí venovať pozornosť tomu najzákladnejšiemu procesu v tele. Nádychu a výdychu, ktorý nás sprevádza od prvého momentu života až po posledný.

Prajem príjemné hlboké nádychy a výdychy

Niekedy nie je potrebné nič meniť, opravovať ani analyzovať. Stačí sa pozerať. Skutočne pozerať a vidieť. V jednom z mojich obľúbených filmov od Sorrentina, Parthenope, zaznie veta, že „antropológia je videnie“. Nie zhromažďovanie dát, nie vysvetľovanie sveta, ale schopnosť zostať hľadiac dostatočne dlho, aby sa začalo odhaľovať to, čo je pod povrchom. Práve v tom spočíva sila starodávnej jógovej techniky zvanej Trataka, očistného a zároveň hlboko meditatívneho pohľadu. Je to technika, ktorá nás učí umeniu zostať pri jednom bode bez úniku, bez rozptyľovania, bez potreby okamžite reagovať. V dobe neustáleho preskakovania pozornosti je to tichý návrat k schopnosti sústrediť sa a zostať prítomný. 

Dôsledkom nestálej pozornosti je roztrieštenosť mysle. Ak je naším cieľom dosiahnuť pokoj mysle, je potrebné optimalizovať to, kam smeruje naša pozornosť, a zabrániť „kradnutiu“ našej pozornosti z rôznych strán. Najefektívnejšou metódou, ako predísť roztriešteniu mysle, je pravidelné cvičenie a tréning pozornosti, pričom Trataka predstavuje jeden z najjemnejších a zároveň najsilnejších spôsobov, ako vedome ukotviť myseľ a podporiť vnútorný pokoj.

Slovo trataka v sanskrite znamená „nehybný pohľad“. Jogíni ju tradične praktizovali pri plameni sviečky, no rovnako dobre poslúži aj bodka na stene, symbol (ॐ), kvet či jemný predmet, ktorý v sebe nesie pokoj. Koncentráciu na bodku na stene alebo na kvet môžu trénovať aj deti, ale v oveľa jemnejšej forme, a to len v niektorých prípadoch, napríklad pri poruchách pozornosti. Plamienok je v tomto prípade dobré nahradiť niečím jemným. Trataka je o mäkkej, vedomej pozornosti, ktorá si postupne sadá a prehlbuje sa. Je to meditácia pre oči, cez oči aj pre myseľ.

Praktizuje sa veľmi jednoducho. Sadnite si do pohodlnej polohy s prirodzene vzpriamenou chrbticou a uvoľnenými ramenami. Pred seba, približne do úrovne očí, umiestnite zapálenú sviečku vo vzdialenosti asi 60 až 80 centimetrov tak, aby plameň neblikal. Zavrite oči a doprajte si 3 až 5 pokojných nádychov nosom, aby sa telo aj myseľ usadili.

Potom oči otvorte a nechajte pohľad jemne spočinúť v strede plameňa. Nepozerajte sa s napätím, nič nehodnoťte ani neanalyzujte. Len sa pozerajte. Zostaňte tak približne 30 sekúnd až 1 minútu, podľa toho, ako je to príjemné.

Keď sa objaví únava očí alebo slzenie, jemne oči zatvorte a sledujte vnútorný obraz plameňa za zatvorenými viečkami počas 30 sekúnd až 1 minúty. Keď obraz vybledne, môžete oči opäť otvoriť a celý proces zopakovať ešte 2 až 3 razy.

Celkový čas praxe je približne 5 až 7 minút. Na záver zostaňte ešte 1 až 2 minúty so zatvorenými očami v tichu a vnímajte doznievanie účinku. Trataka má byť jemná, nie silená. Ak ste začiatočník, postačia kratšie intervaly a mäkký, uvoľnený pohľad.

Z medicínskeho a neurofyziologického hľadiska je trataka úplne fascinujúca. Jemná, nehybná vizuálna koncentrácia pomáha harmonizovať činnosť mozgových hemisfér a upokojuje nervový systém. Oči sú priamym predĺžením mozgu a keď sa ich pohyb spomalí, spomalí sa aj tok myšlienok. Pravidelná prax môže podporiť koncentráciu, pamäť a schopnosť zostať mentálne stabilným aj v náročných situáciách; pomáha pri únave očí, nadmernom používaní obrazoviek, vnútornom nepokoji, neschopnosti sústrediť sa alebo pri zahltení informáciami.

Trataka má aj očistný rozmer. V tradičných textoch sa spomína ako technika, ktorá „čistí zrak i myseľ“. Slzenie počas praxe je prirodzené a považuje sa za spôsob, akým sa uvoľňuje napätie z očných svalov a nervových dráh. Zároveň sa posilňuje schopnosť vedomej pozornosti, ktorá je základom meditácie, často sa praktizuje pred meditáciou a pripravuje myseľ na ticho.

Sadnite si večer, zapáľte sviečku a na pár minút dovolte svetu, aby sa zúžil do jedného bodu svetla. V tom bode sa myšlienky prestanú rozbiehať do strán. Zrazu nie je kam utekať. Len dych, pohľad a jemné ticho, ktoré sa rozlieva dovnútra. Po skončení praxe zostanete ešte chvíľu so zatvorenými očami a vnímate doznievanie, akoby sa vnútorný priestor vyčistil a rozšíril zároveň.

Trataka nás učí, že sústredenie nemusí byť tvrdé. Môže byť jemné, pokojné a prirodzené a niekedy stačí jeden pevný bod na to, aby sme si spomenuli, aké to je byť na jednom mieste v tele, v dychu, v prítomnosti.

Prajem vám jasné videnie a pokojnú myseľ, ktorá sa nebojí ticha

Práve teraz, ku koncu roka, je čas na jednu z najjemnejších a zároveň najúčinnejších techník dýchania, ktoré sa v joge tradujú už tisíce rokov. Jej sila je ukrytá v tichu a vibrácii; jej účinok sa prejavuje v tom, ako rýchlo dokáže zjemniť napätie v mysli aj v tele. Volá sa Bhramari (v sanskrite „včela“). Už tento názov napovedá, že ide o dýchanie pracujúce so zvukom a jemnou rezonanciou, čo je kľúčové pre predĺženie výdchu a celkovo pre kvalitu života. Jogíni dávno pozorovali svet prírody a všimli si, že bzučanie včiel pôsobí na človeka harmonicky a upokojujúco. Presne taký môže byť aj náš výdych, keď ho vedome prevedieme do jemného „mmm“, ktoré pripomína pokojné, uspávajúce bzučanie, z ktorého vychádza vnútorný mier.

Bhramari je technika, ktorú môžete vykonať kdekoľvek a kedykoľvek. Stačí sa pohodlne posadiť, uvoľniť ramená a nechať chrbticu nenútene predĺžiť o pár milimetrov, aby mal dych priestor. Nadýchnite sa nosom prirodzene a ľahko a pri výdychu skúste vydať zo seba jemné vibrujúce „mmm“. Nemusí to byť žiadny silný ani výrazný zvuk; práve naopak, ten najjemnejší je často ten, ktorý pôsobí najhlbšie. Keď to urobíte trikrát či sedemkrát za sebou, možno si všimnete, že vám začnú mäknúť svaly na čele, viečka sa prirodzene privrú do pokojnej meditatívnej pozície a myseľ už nebude reagovať tak prudko na to, čo sa v nej deje. 

Bhramari sa dá robiť v rôznych polohách rúk. Tradičná verzia sa volá shanmukhi mudra a je to spôsob, ako pomôcť mysli odpojiť sa od vonkajších stimulov. Palcami si jemne zakryjete uši; ukazováky opatrne opriete o miesto medzi obočím, ostatné prsty pokojne spočívajú na tvári, alebo ukazováky jemne položte na korienky obočia; prostredníky a prstenníky položte na viečka (nepritláčajte). Malíčky jemne opierajú o priestor popri nose a palce zatvoria uši veľmi jemným tlakom.

Táto verzia je hlboko introspektívna, pretože sa zmysly stiahnu smerom dovnútra a zvuk bzučiaceho výdychu znie ako vnútorná óda pokoja. Ak je však táto verzia pre vás príliš intenzívna, môžete si jednoducho zakryť uši palcami alebo ukazovákmi. Dokonca si môžete bhramari vyskúšať aj bez rúk, napríklad v kancelárii alebo v aute, kde nikto ani len nespozná, že práve vykonávate techniku, ktorá na pár minút zmení stav vašej nervovej sústavy. 

To je na bhramari fascinujúce. Nie je to len zvuk, je to vibrácia, ktorá pôsobí priamo na blúdivý nerv, ktorý je hlavný nerv pokoja a na celý parasympatický systém. Rezonancia výdychu aktivuje časť nervového systému zodpovednú za spomalenie srdcového rytmu, uvoľnenie svalov a pocit bezpečia v tele. Jemné vibrovanie v tvári a hlave pomáha uvoľňovať napätie z dutín, prehlbuje koncentráciu a upokojuje myšlienky, ktoré sa často rozbiehajú rýchlejšie, než ich stíhame sledovať. Preto sa Bhramari odporúča pri úzkosti, strese, nespavosti alebo v momentoch, keď potrebujeme rýchlo zmeniť režim. Nie je potrebná žiadna zložitosť. Len nádych nosom a výdych s „mmm“.  Jedno z najjednoduchších a zároveň najpôsobivejších spôsobov dýchania, aké poznáme.

Bhramari pranajama môže nepriamo pomôcť najmä v prípadoch, keď je nepohodlie v ušiach alebo vnímanie sluchu ovplyvnené stresom, napätím alebo podráždením nervového systému. Ide o upokojujúcu techniku, pri ktorej vibrácie výdychu rozvibrujú lebku, okostnice, oblasť uší a dutín. Tým môže dochádzať k jemnej mechanickej stimulácii štruktúr v oblasti hltanu a čeľuste, kde prebiehajú vetvy blúdivého nervu, čo má upokojujúci vplyv na nervový systém. Uvoľňuje sa tým mentálne napätie, podporuje mikrocirkuláciu v oblasti hlavy a vibrácie môžu prispieť k subjektívnemu pocitu uvoľnenia v ušiach.

Skúste si to predstaviť ako malý rituál. Ráno alebo večer si sadnete, zavriete oči a počas niekoľkých minút necháte výdych vibrovať. Potom len ostanete chvíľu sedieť a vnímate, ako vibrácia doznieva v priestore hlavy. Možno na okamih zacítiťe, ako sa niečo v celom tele stíšilo. Ako keby sa vnútri otvorila malá komôrka pokoja, ktorá tam vždy bola, len bola prekrytá vrstvou hluku a povinností. 

Bhramari nás vracia k jednoduchosti,  k dychu, ktorý je jemný a pritom nesmierne silný. K zvuku, ktorý pripomína, že aj v malom zvuku sa môže skrývať veľké ticho. Možno aj k sebe, k tomu miestu, kde sú prítomnosť, pokoj a prirodzený rytmus. Nech vám tento včelí dych prinesie presne to, čo dnes potrebujete. Nech vám pripomína, že pokoj je vždy bližšie, než sa zdá.

Prajem veľa predĺžených a pulzujúcich výdychov, 

Dnes by som vám rada predstavila techniku dýchania, ktorá už mnohým ľuďom pomohla vrátiť sa k sebe, k pokoju a prítomnosti. Myslim, že táto technika mne osobne v živote pomohla a priniesla najviac, hlavne čo sa koncentrácie a pokoja týka. Volá sa Ujjayi. Možno ho poznáte z jogy ako „víťazný dych“, niekedy nazývaný aj oceánsky dych. V skutočnosti ide o jemný, tichý, a pritom veľmi silný spôsob, ako upokojiť myseľ a prehĺbiť spojenie so svojím telom.

Ujjayi v preklade znamená „víťazný“, no nehovorí o výhre nad niekým či niečím, ale o tichom vnútornom víťazstve nad nepokojom, stresom a rozptýlením. V starovekých jogových textoch bol pôvodne opisovaný ako „dych bojovníkov“. Používali ho askéti a jogíni na zvýšenie vnútornej sily a výdrže. Nie ako boj proti niekomu, ale proti vlastnej slabosti, únave a rozptýleniu. Preto sa mu hovorí „víťazný dych“, víťazstvo nad nepokojom mysle. Tento dych sa vyznačuje jemným zúžením hrdla, vďaka čomu vzniká tichý šum pripomínajúci zvuk oceánu, ktorý je symbolom neustáleho pohybu a rovnováhy medzi nádychom a výdychom. Nádych aj výdych prebiehajú nosom, a práve jemné prúdenie vzduchu cez hrdlo vytvára upokojujúci zvuk, ktorý pomáha zostať prítomný.

Ak si to chcete vyskúšať, posaďte sa alebo si ľahnite. Najskôr sa párkrát prirodzene nadýchnite a vydýchnite nosom. Potom sa skúste nadýchnuť tak, akoby ste chceli vzduch jemne nasávať zvnútra hrdla, veľmi pokojne, bez námahy. Pri výdychu mierne zúžte hrdlo, ako keď potichu šepkáte „haaa“, len s ústami zatvorenými. Skúste zachytiť ten tichý, šuštivý zvuk, podobný dýchaniu počas spánku, keď sa telo úplne uvoľní. Keď sa vám to podarí, nechajte nádych aj výdych plynúť rovnomerne, ako prirodzený rytmus.

Môžete si pritom predstaviť oceán. Nádych ako vlnu, ktorá sa pomaly približuje k brehu a prináša energiu a zdravie . Výdych ako vlnu, ktorá sa zľahka vzďaľuje späť do oceánu a odnáša napätie, únavu a všetko, čo už v tele ani v mysli nepotrebujete. Vlna prichádza, vlna odchádza. Dych prichádza, dych odchádza.

Ujjayi dych má množstvo prínosov. Upokojuje nervový systém, znižuje stres a pomáha obnoviť vnútornú rovnováhu. Zahrieva vnútorné prostredie tela, podporuje cirkuláciu energie a zlepšuje koncentráciu. Jemný zvuk dychu pôsobí ako vnútorná mantra – keď sa myšlienky rozbehnú, stačí sa k nemu vrátiť a opäť sa ukotviť v prítomnosti. Pravidelnou praxou sa dych stáva hlbším, plynulejším a myseľ tichšou.Moderné výskumy ukazujú, že Ujjayi aktivuje parasympatický nervový systém a teda tú časť nervovej sústavy, ktorá upokojuje srdcový rytmus, znižuje stresové hormóny a navodzuje stav regenerácie. Inými slovami: Ujjayi doslova preladí telo z režimu „bojuj alebo uteč“ na „oddychuj a obnovuj sa“.

V starovekej Indii sa hovorilo, že ten, kto ovláda Ujjayi, ovláda prāṇu, takzvanú životnú energiu. Ujayi teda nie je len dychová technika, ale cesta späť k vnútornému oceánu, ktorý má každý v sebe. Tam, kde je rytmus, pokoj a život.

Skúste si dnes večer sadnúť na chvíľu do ticha a započúvať sa do svojho dychu. Nádych prináša pokoj, výdych odnáša nepokoj. Po pár minútach možno zistíte, že oceán, ako keby dýcha vo vás. A to úplne stačí.

Príjemné dýchanie prajem.

6-8min čítanie

Poďme na druhý tip alebo niečo, čo by sme mali vedieť, keď sa už snažíme vedome dýchať alebo sa dokonca chceme naučiť dýchať lepšie a efektívnejšie. Treba si uvedomiť, že ide o dlhodobejší proces a môže trvať veľmi dlho. Niektorí sa posunú už po pár mesiacoch, ale „zvládnuť“ dych trvá podľa mňa celý život až do posledného výdychu 🙂

Dýchanie je viac než len automatický proces. Je to most medzi telom a životnou energiou. V knihe Tao of Health, Sex, and Longevity Daniel P. Reid hovorí o dychu ako o kľúčovom nástroji, ktorý pomáha nielen udržiavať zdravie, ale aj prebudiť a harmonizovať vnútornú energiu. Dych, najmä správne vedený, dokáže upokojiť myseľ, zlepšiť prúdenie života v tele a podporiť dlhší a kvalitnejší život. To už samozrejme mnohí vieme, ale je dosť zložité si to neustále uvedomovať, vracať sa k tomu a prehlbovať toto poznanie.

Dýchanie nosom je optimálna cesta vzduchu do tela. Nos filtruje, zvlhčuje a ohrieva vzduch, čo znižuje podráždenie dýchacích ciest a umožňuje efektívnejšie prijatie energie. Nosová hygiena je nenahraditeľná. Pravidelné preplachovanie nosa soľným roztokom, teda technika známa ako jala neti, pomáha udržiavať nosné kanály voľné, predchádza zápalom a umožňuje hlbší a uvoľnenejší dych. O jala neti si povieme inokedy, ale na začiatok by možno stačilo, keby ste sa pri čistení nosa nespoliehali len na vreckovky, ale občas vyskúšali aj vysmrkať nos pod tečúcou vodou. Takto sa nos viac zvlhčí a proces čistenia je jemnejší aj účinnejší.

Ľudia s praktickejším alebo spontánnejším prístupom k telu s týmto často nemajú problém, no jemnejšie a citlivejšie povahy môžu mať prirodzenú zábranu len tak si vyfúknuť nos bez vreckovky. Paradoxom je, že v mnohých starších kultúrach, napríklad v Himalájach alebo Indii, je bežné čistiť nos tak, že sa jedna nosná dierka zapchá a druhou sa prudko a hlboko vyfúkne. Potom sa to isté zopakuje na druhú stranu, ideálne pod tečúcou vodou a najlepšie ráno. Nos sa tak očistí od všetkého, čo tam byť nemá, a zrazu sa dýcha oveľa ľahšie. Spriechodniť nosné dierky je naozaj oslobodzujúce a dýchanie počas celého dňa je potom príjemnejšie.

Keď si už vieme vedome všímať svoj dych a dokážeme ním upokojiť myseľ, a máme nos voľný a čistý, môžeme sa presunúť k dychu, ktorý je nášmu telu najprirodzenejší. Je ním brušné dýchanie, ktoré sme ako deti bežne používali. Po narodení dýchame automaticky cez bránicu, no ako dospievame, náš dych sa postupne stáva plytším a presúva sa viac do hrudníka alebo len do nosa. Miesto toho, aby sme pri nádychu dvíhali len hornú časť hrudníka, mali by sme zapojiť bránicu aj bruško. Bránica pri nádychu klesne a bruško sa jemne rozšíri smerom von a do strán, čo umožní prijať vzduch hlbšie. Výdych potom prináša uvoľnenie a vypustenie napätia. Brucho sa pri výdychu prirodzene stiahne a jemne sa vráti späť.

Takéto dýchanie pomáha zlepšiť okysličenie tela, odbúrava stres a harmonizuje vnútorné procesy. Väčšina ľudí má tendenciu brucho sťahovať a celý deň ho skrývať v tesnom oblečení, čo tiež býva úplne kontraproduktívne. Nechať bruško také, aké je, napríklad počas spánku, keď si to neuvedomujeme, je pri dýchaní do brucha úplne kľúčové. Tento typ dychu sa najľahšie trénuje v ľahu, no praktickejšie je učiť sa ho aj pri sedení, státí alebo chôdzi. Je to síce o niečo náročnejšie, ale úplne možné 🙂 

Samozrejme, nie každý môže bez problémov dýchať nosom. Ak máte upchatý nos alebo dýchanie nosom je pre vás nepríjemné, nenúťte sa do toho. Dýchajte pokojne aj cez ústa a hlavne nemanipulujte s dychom nasilu. Práve jemnosť a uvoľnenie sú to, čo chceme dosiahnuť. Všetko má svoj čas.

Skúste si dnes večer jednoduchú a jemnú relaxáciu pred spaním. Dýchajte prirodzene, bez snahy o kontrolu alebo predlžovanie dychu. Vyskúšajte len jemný nádych nosom a pomalý výdych cez mierne pootvorené pery. Ak je pre vás ťažké viesť dlhší výdych nosom, toto môže byť príjemná alternatíva. Zopakujte niekoľko opakovaní, ideálne tri až šesť. Mali by ste sa cítiť o niečo uvoľnenejšie a zároveň sa vám jemne zníži srdcový tep. A presne to pred spaním chceme.

Príjemné dýchanie prajem

5 min čítanie

Ahojte, pozdravujem vás všetkých, ktorí čítate tento článoček.
Veľmi by som chcela zdieľať s ľuďmi to, čo mi v živote najviac, alebo veľmi výrazne, pomohlo. Natáčanie videí a byť viac online ako offline osobou však vôbec nie je pre mňa.

Preto som sa rozhodla dávať vám tipy a triky, ktoré môžete dennodenne využiť na zlepšenie spánku či celkovej kvality života, sem na tento mini blog vo forme krátkych článkov, ktoré si prečítate za 5 až 10 minút. Zdrojom sú mi knihy, ktoré som čítala, tréningy, ktoré som absolvovala. Dnes vyberám myšlienku Prāṇa (životný dych, životná energia) je svetlom všetkých bytostí; je ich stredom a oporou. (Čhándógja upanišáda 3).

Prvým tipom pre vás je niečo úplne jednoduché, ale zároveň veľmi účinné. Skúste si všimnúť svoj dych. Pomedzi to, ako sa budíte, cvičíte, chodíte, beháte, pracujete, jete, čítate, komunikujete alebo zaspávate – skúste si, čo i len na malú chvíľku, uvedomiť svoj dych. Nemusíte ho nijako meniť, len si skúste všimnúť, aký je. Je hlboký, plytký, hlasný, tichý, alebo ho takmer ani necítite?
Keď si ho na ten malý moment uvedomíte, skúste jemne prehĺbiť nádych a o čosi viac predĺžiť výdych. A to je celé. Jednoduché, však?
Možno sa to zdá ako drobnosť, ale vedomé dýchanie má reálne a overené účinky na telo aj myseľ.
Napríklad: znižuje hladinu stresového hormónu (kortizolu) už po pár minútach vedomého dýchania sa v tele aktivuje tzv. parasympatický nervový systém, ktorý je zodpovedný za oddych, regeneráciu a rovnováhu. Telo sa prepína zo stavu „boj alebo útek“ do stavu „oddychuj a tráv“. Spomaľuje tep a znižuje krvný tlak, hlboký výdych dáva telu signál, že je v bezpečí. Aj preto sa vedomé dýchanie odporúča pri úzkostiach, panických atakoch alebo pred spaním.

Zlepšuje funkciu mozgu a výskumy ukazujú, že pravidelná práca s dychom podporuje koncentráciu, emočnú stabilitu a lepšie zvládanie náročných situácií. Dokonca pomáha pri stavoch vyhorenia, nespavosti či miernych formách depresie.
Podporuje imunitu pretože kvalitný dych znamená kvalitnejšiu výmenu kyslíka a oxidu uhličitého. Zlepšuje sa tak okysličenie buniek a aj schopnosť tela zvládať zápalové procesy.

Pomáha telu prirodzene uvoľniť napätie, mnoho z nás dýcha veľmi plytko, často len do hrudníka. Vedome sa nadýchnuť až do brucha (tzv. bránicové dýchanie) môže uvoľniť stiahnuté svaly, napätý žalúdok či stuhnuté ramená. A to všetko bez toho, aby sme museli niečo riešiť. Stačí len chvíľku byť a dýchať.

Vedomý dych je ako jemný most medzi telom a mysľou. A táto jednoduchá prax nás učí byť viac so sebou, so svojím telom, pocitmi, aj realitou alebo surrealitou :), v ktorej sa práve nachádzame.
Môžete si z toho urobiť malý rituál a napríklad pri šálke kávy, obľúbeného čaju alebo počas inej príjemnej činnosti sa k tomuto krátkemu cvičeniu vracať.

Po čase si možno všimnete, že svoj nádych a výdych sledujete častejšie a dýcha sa vám ľahšie, premýšľa jasnejšie a cítite sa viac prítomní. A niekedy práve to úplne stačí na to, aby sa deň cítil o kúsok ľahší a život o kúsok (ne)reálnejší 🙂

Príjemné dýchanie prajem.